Dážď

Autor: Vojtěch Vaněk | 17.10.2012 o 9:15 | (upravené 17.10.2012 o 13:34) Karma článku: 6,97 | Prečítané:  258x

Väčšinou to viem hneď ako otvorím oči. Možno je to nezvyčajný pocit únavy, zmena tlaku, alebo akosi iný vzduch. Vonku prší. Rozkošnícky sa pretiahnem, vydám zo seba pár neartikulovaných zvukov a vychutnávam si teplé objatie periny. O pár sekúnd opäť zaspím.

Cesta do práce pripomína existencialistický film; autobus sa hojdá v rytme semafórov a výtlkov a ľudia stratení vo svojich myšlienkach hľadia na kraj sveta, ktorý predstavujú nepriehľadne zarosené okná. Povzbudzujúc sa svietiacimi očami, si ospalé stádo železných zvierat pomaly razí cestu kamenným mestom.

Ponáhľam sa do tej svojej vežičky a studený dážď ma nevyberavo osviežuje. Vnútri je tichšie ako zvyčajne. Zvuky vetra a kvapiek za oknami navodzujú spolu s prítmím pocit spálne či obývačky. Pozerám von a myslím na to, aký je dnešok iný oproti slnečnému včerajšku.

V dni ako tento je všetko pomalšie, ľudia viac spomínajú, rozmýšľajú a oddychujú, zato šéfovia ich nemajú radi; produktivita nezastaviteľne klesá. Človek hneď viac ocení poriadnu obuv, alebo zásobu domáceho medu keď ich potrebuje. Krajina sa trochu umyje, trávnik sám poleje a človek má celkom objektívny dôvod zrušiť nepríjemnú schôdzku. Mám rád dážď.

Prestalo pršať. Odkvapy stále vypľúvajú zvyšky vody, ulice sú stále prázdne; všetci čakajú, či sa opäť nerozprší. Mraky sa pomaly trhajú a mestský vzduch na chvíľu vzdialene pripomína ten horský. Sledujem z okna ako sa hmla prevaľuje nad kopcami a uvažujem, že zajtra pôjdem na huby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie, má už 248 obetí

Zabíjali padajúce budovy, medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.


Už ste čítali?